Túžbou rodiča je vidieť svoje dieťa spokojné a šťastné, plne rozvíjajúce svoje najlepšie danosti a s dobrým výhľadom plnohodnotného života. Dieťa k tomu potrebuje mať okolo seba milujúcich rodičov a podľa možnosti ďalších príslušníkov rodiny a rodu. Potrebuje vedieť že sa má kde uchýliť, že nebude trpieť hladom a že mu má kto pomôcť a utešiť ho keď sa dostane do problémov. Že vždy nájde láskavé pohladenie matky a oporu vo svojom svedomitom otcovi.
Rodina ako základná jednotka spoločnosti. Odveká pravda, ktorá platila v minulosti a platí aj dnes. Avšak mám menšiu obavu, že je vo svete akýsi záujem rodinu zničiť a tým rozložiť spoločnosť na jednotlivcov….možno egoistov? Osamotených, stratených, nešťastných.
Aneb příprava na Kopné právo
K uplatnění Kopného práva (KP), je v tuto chvíli cesta dlouhá a trnitá, KP není systém vlády jedněch nad druhými, takže jej nelze zavést nějakým nařízením, usnesením, nebo příkazem a už vůbec ne zá-konem. KP je styl správy větších či menších celků, který musí vycházet a postupně se zavádět od spodu, od lidí, od společenských celků, u kterých se účastné osoby dohodnou, že je nutné tyto celky nějakým stylem spravovat. Ale v dnešní době neexistuje asi nikdo, kdo by přesně věděl, jak správa společnosti v dobách dávno minulých prakticky fungovala. Nicméně touha po spravedlivé a hlavně svědomité, tedy vedené svědomím, správě společnosti, nás instinktivně vede k přemýšlení o žití BEZ POLITICKÝCH STRAN.
Zrodenie Človeka
Vzdelanie je celospoločenská hodnota, a preto spoločnosť zaisťuje všetky potreby vzdelania v širokej miere s vedomím, že vzdelanie národa je najlepšia investícia. SEN o vzdelávaní začína úvahami o podmienkach, v ktorých sa bude nový člen nášho spoločenstva rozvíjať. V prvom rade je to stabilné rodinné prostredie, dostatočne zabezpečené po sociálnej aj materiálnej stránke. Rodičia sa na prijatie svojho potomka s láskou pripravujú, spoločne budujú rodinné hniezdo a dieťa už v tele matky prijíma pocit pohody a bezpečia. Žijú s vedomím, že dieťaťu odovzdali zo seba to najlepšie a že v ňom prebudia ten najlepší potenciál. Samotná rodina sa na príchod svojho nového člena teší a vytvorí mu priaznivé podmienky pre život a rast. V spoločnosti, kde vládne posvätnosť rodiny, sa cení úloha matky a dostáva sa jej všemožného zabezpečenia a ochrany.
Môj syn ma po rokoch prekonal. Musí to tak byť, uvedomujem si, že bez toho by pokrok nebol možný. Deti by mali prekonať svojich rodičov. Ale pôvodne to bolo veľmi ťažké, veď odišiel zo školy v treťom ročníku. Bez maturity! Mal nevýslovný odpor ku škole a v auguste 2017 odišiel do Anglicka. V noci triedil zemiaky, cez deň umýval autá. Po pol roku mi do telefónu povedal:“ Neboj sa oci, budem milionár, prídem pre teba do školy a už nikdy sa tam nebudeš musieť vrátiť, nemusíš predsa učiť až do dôchodku. Kúpime si niekde uprostred prírody pri potoku domček a budeme hospodáriť. Budeme šťastní. Už nikdy nebudeme musieť robiť niečo, čo nás nebaví, čo nemá zmysel. Len to tu musím vydržať. Je to tu ťažké, všetko je drahé. Samostatné kohútiky na teplú a studenú vodu, a to ani neviem, či tú vodu môžem piť, vraj je recyklovaná z odpadovej…“Všetko je ohradené, ani do lesa sa nesmiem ísť prejsť. Mám ťa rád.“ Nuž hľadá sa, pomyslel som si. Snáď sa mu to podarí.
„Jestvuje krajina, kde žijú slobodní ľudia žijúci v súlade s Vesmírom, so Zemou, so sebou. Sú k sebe dobrí a pomáhajú si. V spoločnosti vládne spolupatričnosť a súcit. Krajinu spravujú múdri ľudia, vedení vnútornou duchovnou silou Mravnosti a Svedomia. Slovo má svoj význam a silu, pohľad do očí a stisk ruky má taký účinok, že písané záväzky nie sú potrebné.
Sme deťmi Vesmíru a túto Zem máme prepožičanú od Stvoriteľa, so všetkým čo je na nej a čo je v nej. Nespočetné množstvo pokolení sa na Zemi vystriedalo a primerane si brali jej plody tak, aby spokojne žili a pritom ju zanechali pre všetky nasledujúce generácie vrátane našej. Aj my sme povinní, aby sme riadení (zá)Konmi vesmíru a vlastným Svedomím udržiavali pokornú úctu k Zemi a jej plodom. Sme povinní sa o ňu starať, chrániť pred zneužívaním a znečisťovaním a zachovať ju pre všetky generácie, ktoré prídu po nás.
Sú to skoro štyri roky čo na Slobodnom vysielači odznela „Výzva slobodných občanov Slovenska“. Zopár ľudí si ju pozrelo na YouTube a mnohí s ňou súhlasili, ale mnohí jej vyčítali, že nehovorí, ako ďalej. Úprimne povedané, nebolo nám vtedy jasné, ako z tohto marazmu von. Situácia sa ale zmenila a po viacerých rozhovoroch s ľuďmi, ktorým záleží na tom, ako a kde žijú sa cesta zrazu objavila. Je to cesta nenásilná, ale ak sa do nej zapojí dostatočný počet ľudí, bude určite fungovať.