VES-MÍR (Všeho-miera, Svet, Súcno) má vo svojej jednote aspekty: HMOTU , INFORMÁCIU  a MIERU.

HMOTA – (matéria) vo všetkých skupenstvách, plazma, vákuum, temná hmota, temná energia a energia vo všetkých formách vrátane silových polí. Hmota nevzniká ani nezaniká, ale neustále sa mení (obmieňa) vo svojich formách. Hmota vytvára svojou existenciou Priestor. Premeny a pohyb hmoty vytvárajú Čas. Vzájomným pohybom a silovým pôsobením hmotných telies je vytváraný Časopriestor. Kmitavý pohyb hmotných telies (vibrácie) je charakterizovaný  Frekvenciou – obrátenou hodnotou času. Na hmotu sa vzťahujú všetky doteraz známe fyzikálne zákony (klasická fyzika, teória relativity, kvantová fyzika).

Za ostatných 10 rokov som prešiel značným vývojom  a posunom v nazeraní na svet – od materializmu k prijatiu duchovného sveta – a hlavne v zmysle Slovanských tradícií spojeniu týchto dvoch rovnocenných a neoddeliteľných sfér .  Spôsobili to informácie ktoré sa v tomto čase začali objavovať a ku ktorým som sa dostal aj vďaka Vám a našej skupinke. To čo som si spísal nie je ani viera ani náboženstvo, je to spôsob ako si ja dokážem vysvetliť Svet. Tieto moje závery odrážajú aj systém hodnôt na ktorých chcem stavať.

Túžbou rodiča je vidieť svoje dieťa spokojné a šťastné, plne rozvíjajúce svoje najlepšie danosti a s dobrým výhľadom plnohodnotného života. Dieťa k tomu potrebuje mať okolo seba milujúcich rodičov a podľa možnosti ďalších príslušníkov rodiny a rodu. Potrebuje vedieť že sa má kde uchýliť, že nebude trpieť hladom a že mu má kto pomôcť a utešiť ho keď sa dostane do problémov. Že vždy nájde láskavé pohladenie matky a oporu vo svojom svedomitom otcovi.

Rodina ako základná jednotka spoločnosti. Odveká pravda, ktorá platila v minulosti a platí aj dnes. Avšak mám menšiu obavu, že je vo svete akýsi záujem rodinu zničiť a tým rozložiť spoločnosť na jednotlivcov….možno egoistov? Osamotených, stratených, nešťastných.

Aneb příprava na Kopné právo
K uplatnění Kopného práva (KP), je v tuto chvíli cesta dlouhá a trnitá, KP není systém vlády jedněch nad druhými, takže jej nelze zavést nějakým nařízením, usnesením, nebo příkazem a už vůbec ne zá-konem. KP je styl správy větších či menších celků, který musí vycházet a postupně se zavádět od spodu, od lidí, od společenských celků, u kterých se účastné osoby dohodnou, že je nutné tyto celky nějakým stylem spravovat. Ale v dnešní době neexistuje asi nikdo, kdo by přesně věděl, jak správa společnosti v dobách dávno minulých prakticky fungovala. Nicméně touha po spravedlivé a hlavně svědomité, tedy vedené svědomím, správě společnosti, nás instinktivně vede k přemýšlení o žití BEZ POLITICKÝCH STRAN.