Rodina ako základná jednotka spoločnosti. Odveká pravda, ktorá platila v minulosti a platí aj dnes. Avšak mám menšiu obavu, že je vo svete akýsi záujem rodinu zničiť a tým rozložiť spoločnosť na jednotlivcov….možno egoistov? Osamotených, stratených, nešťastných.

Nenechajme si rodinu vziať. Nenechajme si vziať ten pocit spolupatričnosti. Byť a tvoriť spolu. Zdieľať to najlepšie v nás s ľuďmi okolo. Žiť a pracovať pre niečo, alebo niekoho. Pre vyššie ciele. Pre vedomé bytie na tejto planéte. Kde by sme sa to mali naučiť ak nie v rodine?

Nechcem podľahnúť predstave, aké by to bolo, keby sa im to podarilo. Chcem dať na papier svoju predstavu, aké to chcem mať. Verím v silu myšlienok a chcem vedome snívať, že…to je a bude takto:
Žena a muž sa zamilujú. V úprimnej a čistej láske sa spoznávajú a inšpirujú jeden druhého, až sa ich plány spoja v jeden čistý úmysel – vytvoriť vzťah a láskyplné miesto pre narodenie nových a jedinečných ľudských bytostí.
Narodením dieťaťa sa rodičia podujímajú vziať na seba zodpovednosť za výchovu dieťaťa. Život v láske a radosti. V súlade s prírodou a vesmírnymi zákonmi. V duchu kultúrneho a národného dedičstva, na zachovanie a pokračovanie rodu… Pomáhajme deťom spoznávať a objavovať svet bez toho, aby sme ich hneď tlačili do školy. Nech sú deti deťmi. Hravé a zvedavé. Nech sa pýtajú. Nech sa zaujímajú v uvoľnenej a láskyplnej atmosfére, aby mohli objaviť samých seba. Aby objavili svoje predurčenie a tak sa slobodne rozhodli, aké vzdelanie presne potrebujú. A s chuťou sa pustia do nových možností, ako spoznať svet. Sú tvorivé, veselé a bezstarostné. Učia sa vzťahom, budujú si priateľstvá, prechovávajú úctu k starším. Všetko prebieha prirodzene a nenútene.

V období dospievania prichádzajú na scénu intenzívnejšie city, túžby, hlbšie premýšľanie a vážnejšie témy – ako životné poslanie, výber partnera a otázky typu – o čom to tu všetko je. Vzájomná dôvera a podpora členov rodiny vedie k mravnému a čestnému spôsobu života. Stávajú sa z nich uvedomelí a sebavedomí ľudia.
Z mladého človeka sa stáva dospelý, keď si do istej miery uvedomuje ako funguje príroda, vesmír, vzťahy, ovláda svetu prospešné zručnosti a znalosti a nadobudol potrebné vzdelanie, ktoré ho posúva ďalej. Rastie vo svojom obore. V tom, čo mu bolo predurčené. Dospel – k určitému poznaniu a môže pokračovať v seba rozvoji na inej úrovni vedomia a vo vzťahu s budúcim partnerom, s ktorým opäť zakladajú rodinu.

Starí rodičia sú nielen účastníkmi tohto kolobehu života. Sú to skúsení tvorcovia, ktorí roky slúžili ľuďom a Zemi, preto im patrí všetka úcta a láskavá pozornosť zo strany detí, vnúčat a ostatných členov rodiny. Vidieť za nimi konkrétne výsledky ich celoživotného úsilia a ich nadobudnutá múdrosť na duchovnej i hmotnej úrovni. Je to ich najkrajšie a najprirodzenejšie poslanie odovzdať ho budúcim generáciám.

Rodičia, deti, mladí ľudia, dospelí aj starší…všetci sa tu ocitli preto, aby žili v symbióze zvanej škola života. Aby sa zrodili city inšpirujúce k zmysluplným činom, aby sa realizovali ľudské duše aj na fyzickej úrovni a tak dospeli k duchovnej múdrosti, ktorá je podstatou každého nekonečného bytia.

Snívajme a podporujme rodiny. Aby sa Zem stala láskyplným miestom, z ktorého človek vytvorí Raj a tak bude pokračovať v diele Stvoriteľa.

Janka Budinská