Pitnej vody je vo svete čoraz väčší nedostatok a chuť zarobiť na nej sa bude zvyšovať. Trh s vodou už dosiahol 40 % hodnoty obratu obchodu s ropou. Voda je v Indii drahšia ako nafta. Čoskoro bude voda aj v ostatných krajinách západu drahšia ako pohonné hmoty. Turecký ústavný súd nedávno zamietol sťažnosť na stavbu priehrady s pitnou vodou na juhovýchode krajiny. Odstránil tak poslednú prekážku k tomu, aby sa výstavbou priehrady zaplavilo viac ako 10.000 rokov staré mestečko Hasankeyf. Toto mesto je cenným archeologickým náleziskom a nachádza sa tam množstvo historických pamiatok z obdobia ríše rímskej, byzantskej i osmanskej. Taká je dnes cena vody.
Aby sme si mohli lepšie predstaviť, aký je podiel sladkej vody na zemeguli , urobme si tento názorný príklad: Predstavme si, že všetky zásoby vody na Zemi (voda v oceánoch, moriach, jazerách, riekach, rybníkoch, potôčikoch, ale i v ľadovcoch, v pôde, v atmosfére, v rastlinách i živočíchoch) sa vojde do 4 litrových nádob. Pitná voda z tohto množstva tvorí objem jednej čajovej lyžičky, čo predstavuje 0,5 percenta z celkového množstva vody.
Rozdelenie sladkej vody je nasledovné:
97, 740 % – podzemná voda
1, 470 % – voda v jazerách
0, 010 % – voda viazaná v pôde
0, 010 % – voda v riekach a potokoch
0, 770 % – voda viazaná v organizmoch
Odborníci zistili, že na svete existuje 23 miliónov kubických kilometrov podzemných vôd, ale iba 0,35 milióna kubických kilometrov z toho tvorí voda mladšia ako päťdesiat rokov. Staršia voda sa nachádza vo veľkých hĺbkach a nie je vhodná na pitie, pretože môže obsahovať arzén alebo urán a býva väčšinou veľmi slaná. To znamená, že zásoby pitnej podzemnej vody sa dopĺňajú len veľmi pomaly.
Na Slovensku máme ohromné zásoby kvalitnej podzemnej vody. Slovensko je hneď po Rakúsku druhou krajinou na svete s najväčšou zásobou pitnej vody. Náš Žitný ostrov predstavuje najväčšiu prirodzenú zásobáreň podzemnej vody v strednej Európe a dokázal by zásobovať pitnou vodou viac ako 13,5 mil. obyvateľov.
Na našom území registrujeme viac ako 1600 minerálnych prameňov, a to už je komodita, s ktorou sa dá naozaj výhodne obchodovať. Voda, najmä pitná a osobitne minerálna, je však nerozlučne spätá s pôdou. Podľa neoficiálnych zdrojov sa už 100- až 150-tisíc hektárov slovenskej pôdy nachádza v rukách cudzincov.
Číňan Liting Čan na Slovensku žije a podniká už pätnásť rokov. Na políčku v obci Topoľovka pri Humennom s rozlohou 6 árov pestuje ryžu. Určite aj preto, že ryža na svoj rast potrebuje veľa vody. Tvrdí, že doteraz nedokázal pochopiť postoj Slovákov k svojej zemi. Nerozumie, prečo je na Slovensku toľko neobrobenej pôdy, a pritom je tu taká vysoká nezamestnanosť. V Číne je obrobený aj ten najmenší voľný kúsok zeme. Tu nie. Slováci nechápu, že ich zem je zlato. Stačí začať pestovať. Na Slovensku by sa vraj dalo dopestovať ročne 2,5 miliardy kíl ryže.
Slovensko prichádza o to najcennejšie, čo má – svoju zem. A pod ňou vodu. Na vodu si zahraniční investori robili zálusk hneď od začiatku a išli na to cez skupovanie pozemkov. Pretože ten, kto bude vlastniť pôdu, vlastní predsa aj vodu.
Deštrukčný proces predaja pôdy cudzincom likviduje nielen našu potravinovú sebestačnosť, ale aj vzťah obyvateľov k pôde. Naša pôda sa tak stáva predmetom výhodného obchodu s cudzinou, pričom sa obchádzajú platné zákony. Vlastníctvo pôdy je výlučne záležitosťou občanov Slovenskej republiky. O našej rodnej zemi nemôže v žiadnom prípade rozhodovať žiadna Európska komisia!
Vzhľadom na obmedzený rozsah môjho príspevku odkazujem čitateľov na zaujímavé informácie na internetovej adrese: http://www.rodnacesta.sk/mafiansky-feudalizmus-stazeny-pristup-slovakov-ku-pode-zem-preberaju-velkopodnikatelom-spekulantom
Vzťah našich predkov k pôde a vode je doložený v ľudovej slovesnosti, zvykoch a historických faktoch. Ťažko zarobené peniaze vysťahovalcov boli spravidla investované do pôdy. O to väčšiu bolesť prežívali rodiny, ktoré hospodárili na vlastnej pôde a o pôdu prišli v čase združstevňovania a vyvlastňovania súkromného vlastníctva po roku 1948.Udalosti často končili tragicky, samovraždami, perzekúciami a procesmi s tkz. kulakmi. Ľudia akosi prirodzene chránili zdroje pitnej vody. Tradovalo sa , že kto nedá vodu zo studne susedovi alebo pocestnému , tomu studňa vyschne.
Chráňme si teda to najcennejšie: vodu, ktorá je symbolom života a pôdu, ako zdroj našej sebestačnosti a nezávislosti.
Pridaj komentár