máj. 26 2010 / michal

Priemyselné využitie technickej konopy je veľmi široké, nakoľko je možné priemyselne spracovať kompletne celú rastlinu ako ukazuje schéma v tejto sekcii.
konopa siata

Časopis Popular Mechanics z roku 1938 uviedol, že “z konopy sa dá vyrobiť viac ako 25.000 produktov, od celofánu až po dynamit.” Keďže je nemožné na tomto mieste vymenovať všetky z nich, táto kapitola vám ponúka krátky prehľad najhlavnejších skupín konopných výrobkov.

Najväčšie trhové možnosti má konopa v priemysle vláknitých kompozitov, ktorý vyrába drevotriesky, panely a dyhy. Pri súčasnej úrovni ťažby dreva, musí drevospracujúci priemysel nájsť vhodné vláknité substitúty, aby mohol pokračovať v prevádzke. Drevospracujúce závody môžu použiť namiesto dreva konopu a zároveň si ponechať súčasné výrobné technológie.

Konopné džínsy, tričká a čiapky sa stávajú populárnymi od Hamburgu po Los Angeles a Tokyo. The London Financial Times 26. októbra 1994 vo svojom článku uviedli: “…konopa…zaznamenáva návrat do Európy a Ameriky ako ekologicky prijateľná surovina pre odevy a papier.” Nová séria čistiacich prostriedkov vyrobených z konopného oleja a enzýmov v Nemecku predbieha v účinnosti syntetické čističe.

Automobily – nemecký letecký inštitút vo svojej prezentácii na Sympóziu o konopy ako biozdroji v marci 1995 uviedol, že existuje možnosť, aby sa v každom automobile nachádzalo viac ako 12 kg spracovanej konopy a to v komponentoch akými sú poťahy sedadiel, podlahové rohožky, vnútorné čalúnenie a palubné dosky.

V USA niekoľko firiem skúma použitie konopy ako úspornú náhradu za sklolaminát vo výrobe ľahkých kompozitov pre elektrické vozidlá.

Farby a tmely do 30-tych rokov nášho storočia boli ľanový a konopný olej hlavnými surovinami na výrobu farieb, živíc, lakov, tmelov a fermeží. Napríklad aj texaská firma Sherwin Williams používala konopný olej na výrobu farieb. Avšak s nástupom lacnejších farieb a lepov na báze ropy v kombinácii s vládnym zákazom z roku 1937, konopné produkty z amerického trhu vymizli.

Izolácie konopa môže byť spracovaná do množstva izolačných produktov, ktoré sú bezpečnejšie a ľahšie sa používajú ako sklovité látky. Istá francúzska firma premieňa krátke vlákna na vzdušnú celulózu, ktorá sa potom strieka na steny a miesta v podkroví, alebo sa plní do vriec.

Kompozity produkty známe ako kompozity (panely a drevotriesky) predstavujú najrýchlejšie sa rozvíjajúcu časť drevárskeho priemyslu. Laboratórium drevných kompozitov na Washingtonskej štátnej univerzite testovalo použitie konopy v stredne hustých vláknitých paneloch. Laboratórne výsledky ukázali, že konopa je dvakrát taká pevná ako drevo. Podľa riaditeľa laboratória Toma Maloneyho “….použitie konopy v stavebných paneloch vyzerá veľmi sľubne.”

Kozmetika olej z vylisovaných konopných semien sa dá použiť na výrobu mnohých kozmetických výrobkov. Výskum ukázal, že konopný olej podporuje vnútornú aj vonkajšiu samoliečebnú schopnosť tela. Pre jeho schopnosť udržiavať a zvlhčovať pokožku sa konopný olej začína používať ako masážny olej, v balzamoch na pery, v mydlách, šampónoch a telových mliekach. Základné mastné kyseliny v oleji obsiahnuté sa priamo vstrebávajú do telových buniek. V kombinácii s liečivými bylinami sa olej využíva v hojivých mastiach pri poškodení kože, uštipnutiach hmyzom a pri drobných poraneniach.

Krmivo konopné semeno bolo dlho obľúbeným krmivom pre mnoho zvierat. Zobú ho hlavne vtáky pre jeho výnimočné výživné kvality. Väčšina vtáčích krmných zmesí dodnes obsahuje konopné semená. Po vylisovaní oleja zo semena, tvoria bielkoviny až štvrtinu zo zvyšného semenného koláča (pokrutiny), ktorý je vhodnou potravou pre domáce zvieratá, ako aj pre dobytok a hydinu.

Palivo konopná biomasa môže nahradiť každý typ fosílneho, palivového, energetického produktu. Keď je energetická plodina pestovaná, pohlcuje CO2 zo vzduchu. Keď je spaľovaná, CO2 uniká a vytvára sa tak rovnováha v atmosfére. Toto je skutočný zmysel udržovania rovnováhy životného prostredia.

Biomasová premena pomocou pyrolýzy (aplikácie vysokej teploty na organický materiál za neprítomnosti vzduchu) vytvorí živočíšne (drevné) uhlie, ktoré môže úplne nahradiť klasické uhlie. Živočíšne uhlie neobsahuje žiadnu síru, ktorá je hlavnou príčinou kyslých dažďov.

Pyrolýza používa rovnaké “štiepiace” technológie ako ropný priemysel pri spracovaní fosílnych palív. Konopná buničina sa dá procesom pyrolýzy premeniť na drevné uhlie, kondenzovateľné organické tekutiny, (pyrolitické palivové oleje), nekondenzovateľné plyny, octové kyseliny, acetón a metanol, decht, asfalt, kreozolt. Plyny, ktoré zvýšia po tom, ako sú drevné uhlie a pohonné palivo extrahované, môžu byť použité na pohon generátorov v elektrárňach.

Konopné semeno obsahuje 30 % oleja. Tento olej môže byť použitý ako prvotriedny dieselový pohonný olej a olej do leteckých motorov a presných strojov. Nazabúdajme, že po celú históriu sa z konopného semena vyrábal olej na svietenie.

Konopa je zo 77 % celulóza, základná chemická surovina používaná na výrobu chemikálií, umelých hmôt a vlákien. Pol hektára konopy môže preukázateľne vyprodukovať 50 až 100 krát viac celulózy ako kukurica, kenaf alebo cukrová trstina – po konope ďalšia jednoročná rastlina s najvyšším obsahom celulózy.

Papier – konopa má hektárový výnos štyrikrát väčší ako stromy. Z dlhších vlákien sa vyrába vysokokvalitný papier pre knihy, časopisy a kancelárske potreby, zatiaľ čo kratšie vlákna slúžia na noviny, toaletné papiere a baliaci materiál. Do konca 19. storočia sa svet pri výrobe papiera spoliehal na ročnú úrodu ľanu, konopy a bavlny.

Nízky obsah lignínu v konope umožňuje ekologicky prijateľnejšie bielenie bez použitia silných zlúčenín chlóru, ktoré sa nahrádzajú peroxidom vodíka. Bezdrevnaté papierne môžu na rozdiel od tradičných celulóziek ušetriť populáciu rýb v riečnych tokoch. Konopný papier odoláva rozkladu a časom nežltne ako drevný papier. Kvôli väčšej pevnosti konopného vlákna sa môže konopný papier recyklovať viackrát ako jeho drevný kolega. Narastajúca populácia spojená so zvýšeným odlesňovaním motivujú papierenský priemysel skúmať nedrevnaté zdroje. Novovznikajúce technológie umožnia takisto lacnejšiu výrobu. Ukrajinský výskumný ústav papiera a celulózy v Kyjeve vyvinul technológiu, ktorá pri 65% efektívnosti spracovania celých konopných stoniek znižuje výrobné náklady oproti drevnej celulóze 2 – 2,5 krát . Dve nemecké papierne začali s výrobou konopného papiera a americká spoločnosť Kimberly-Clark prevádzkuje dve papierne vo Francúzsku, kde vyrábajú konopný papier na Biblie a cigarety. Aj na slovenskom trhu je možné kúpiť 100 % konopné cigaretové papieriky vyrábané v Španielsku. V Rakúsku vyrába spoločnosť Neusiedler AG konopný papier z vlastných rakúskych zdrojov.

Potraviny celé konopné semeno je výživnou potravou a obsahuje 20-25 % bielkovín, 20-30 % karbohydrátov (polysacharidov), 10-15 % vlákniny, rovnako ako množstvo minerálov, napr. vápnik, horčík, fosfor, draslík, síru a vitamín A . Tak isto ako sója, aj konopné semeno sa dá upraviť a spracovať do širokého spektra potravinárskych výrobkov, a je ľahšie stráviteľné. Semeno sa môže zomlieť, namočiť alebo rozdrviť na získanie oleja. Po rozdrvení sa zvyšná pokrutina môže zomlieť na múku, z ktorej sa pripraví kvalitný chlieb, koláče, cestoviny a zákusky.

Z konopných semien, orechov a medu sa dajú pripraviť výživné sladkosti. Namočené konopné semeno sa môže spracovať na neživočíšne mlieko, syry a dokonca aj na zmrzlinu. Doktor Udo Erasmus vo svojej knihe Masti a oleje: Kompletná príručka k mastiam a olejom v zdraví a vo výžive uvádza, že “konopné maslo svojou výživnou hodnotou zahanbuje aj maslo arašidové.”

Olej sa môže použiť ako výživný doplnok podobne ako olej ľanový, alebo sa pridáva do šalátových dresinkov a iných receptov namiesto klasického oleja. Konopný olej je najbohatším zdrojom (až 81 %) nenasýtených mastných kyselín.

Výskum Dr. Roberty Hamiltonovej ukázal, že konopný olej takisto obsahuje gamma linoleovú kyselinu (GLA), veľmi vzácnu výživnú látku nachádzajúcu sa v čiernych ríbezliach, prvosienke a materskom mlieku. Tieto základné mastné kyseliny sú potrebné k dobrému stavu pokožky, vlasov, očí a celkovému telesnému zdraviu organizmu. Konopný olej by sa mal uschovávať v chlade, aby sa predišlo jeho zažltnutiu.

Plasty konopa sa môže použiť na výrobu plastických produktov viacerými spôsobmi, medzi ktoré napríklad patrí spracovanie krátkych vlákien na celofánový obalový materiál:

(1) premena krátkych vlákien na poháre a taniere na jedno použitie, ktoré nahradia polystyrén, ktorý sa v prírode voľne nerozloží;
(2) premena semenného oleja na cennú plastickú živicu.

Niekoľko nemeckých firiem vyvíja plastový kompozit so 100% obsahom konopnej celulózy na výrobu snowboardov a skateboardov. Ako sme už spomenuli, Henry Ford použil konope na výrobu automobilových dverí a blatníkov.

Plasty na báze rastlín akými sú konopa a kukurica sú úplne voľne rozložiteľné. Použitie konopy zníži spotrebu ropy a rafinériu petrochemických látok. Plastové obaly na potraviny vyrobené z konopy sa môžu kompostovať pri dome a tak znížiť objem drahých skládok, alebo recyklovanie ropných plastov.

Textílie tretím najväčším priemyselným odvetvím na svete je textilný priemysel. Konopa ponúka široké použitie v produktoch ako posteľné obliečky, paplóny, plecniaky, koberce, oblečenie, závesy, poťahy, čiapky, kufre, matrace, lodné plachty, prestieradlá, košele, stany, uteráky, atď.

Konopa má oproti iným vláknam celý počet výhod. Podľa Čínskej akadémie vied, látky s aspoň 50 % obsahom konopy tienia UV žiarenie efektívnejšie ako iné látky. V porovnaní s bavlnou sú konopné vlákna dlhšie, silnejšie, lesklejšie, lepšie sajú vlhkosť a lepšie odolávajú plesniam. Človeku oblečenému do konopnej látky je v lete chladnejšie a v zime teplejšie, ako keby mal odev z bavlny alebo z umelých vlákien.

Konopný textilný priemysel vyvíja vlákno, ktoré je ľahšie a uniformnejšie ako tie, ktoré sa momentálne používajú. Umožní to výrobu už dosť očakávaných konopných tričiek. Ďalší proces spracovania konopy na výrobu jemných odevov sa objavuje v Európe. Takzvaným “zbavlnením” sa dlhé, hrubé konopné vlákna premieňajú na chumáčiky podobné bavlne, ktoré sa potom môžu spracovať na existujúcich pradiarenských a tkáčskych zariadeniach. Firmy vo Veľkej Británii experimentujú so spojením konopy, vlny, ľanu a bavlny pri výrobe módneho oblečenia.

Chemurgia

Ekonomický a hlavne ekologický potenciál konopy a ostatných technických plodín pre svetový priemysel je v celej svojej šírke a hĺbke ťažko predstaviteľný pre súčasného človeka. Zdevastované životné prostredie miestami takmer nedýchateľný vzduch a vysoké nebezpečenstvo spojené s petrochemickým priemyslom, vyvolávajú pochybnosti o jeho dlhodobej udržateľnosti – a nie iba pre jeho závislosť na neobnoviteľných prírodných zdrojoch. Stále viac a viac ľudí si myslí, že je nevyhnutné nahradiť petrochemický priemysel ešte pred tým, než sa definitívne vyčerpajú zásoby ropy. Biomasa priťahuje pozornosť, nie iba ako zdroj paliva, ale aj ako základňa pre produkty každodennej spotreby.

V 30. rokoch minulého storočia sa v USA objavila nová sľubná myšlienka presadzovania poľnohospodárskych plodín ako surovín pre americký priemysel. V tridsiatych rokoch sa začala rozvíjať nová vedná disciplína nazvaná chemurgia, ktorá zbližovala poľnohospodárstvo a priemysel organickej chémie. Termín chemurgia sa pripisuje Williamovi Haleovi, biochemikovi v spoločnosti Dow Chemical, ktorá pôvodne vznikla ako poľnohospodárska firma. Sloganom chemurgie bola veta:

Všetko, čo sa dá vyrobiť z ropných uhľovodíkov sa dá vyrobiť aj z polysacharidov.”

Zakladateľmi chemurgického hnutia boli Henry Ford, Thomas Edison, George Washington Carver, dekani Massachusettského technologického inštitútu a Harvardu a American Farm Bureau. Všetci spomínaní zdieľali spoločnú víziu o tom, že farmárske produkty nahradia stromy a dovážanú ropu pri výrobe palív, vlákien a mazív. Henry Ford dokonca predstavil automobil poháňaný palivom vyrobeným z poľnohospodárskych zdrojov.

Čo sa stalo potom, sa asi nikdy úplne nedozvieme. Historici skúmali, prečo chemurgia prestala byť od čias 2. svetovej vojny lákavou. Ropy bolo ešte veľa a preto bola lacná. Ďalším dôvodom úpadku konopy bol pravdepodobne vidiecky, decentralizovaný prístup. Zisk plynul hlavne farmárom a drobným miestnym výrobcom. V časoch veľkého vplyvu vlády a monopolov asi považovali centralizovanú štruktúru naftárskeho a drevárskeho priemyslu za finančne výhodnejšiu.

V záujme udržania zdravého života na Zemi sa javí ako nevyhnutné začať brať väčší ohľad na prírodu a prostredie okolo nás vo všetkých sférach ľudskej činnosti a najmä v hospodárskych aktivitách človeka. Je iba otázkou času kedy chemurgia so svojou surovinovou základňou konopy a ostatných technických plodín úplne nahradí petrochemický priemysel.

Stavebné materiály z konope.
“Stavbári sa obzerajú po zelenom,”, hovoria na Fox News vo februári 2009.
Vplyvy vlád a súkromného sektora znamenajú nárast zeleného trhu so stavebými materiálmi. Tento trend nám prinesie nové budovy šetrné k životnému prostrediu a energeticky úsporné. A, čo sa týka súkromného sektora, tak develperi nám vravia, že sa v dnešnej kríze “zelené” domy predávajú lepšie ako tie obyčajné.

Používaním, konopných surovín na výstavbu pomáhame chrániť prírodné zdroje a vyhýbame sa enegereticky náročným riešeniam.”
Monika Bruemmer, Cannabric

Konope ako stavebný material sa v princípe nikdy neprestalo využívať. Ide iba o to, o akom svetovom regióne hovoríme.
S revitalizáciou konopno-vápenných stavieb začal France Perrier vo Francúzsku v roku 1995 so svojim produktom ISOCHANVRE. V tom istom období Yves Khun vyvíjal stavebné zmesy zo sádry a vápenného hydrátu. Od roku 2000 sa v Írsku stavajú domy na báze hrazdennej nosnej konštrkucie a konopného betónu – Hempcrete.

V súčasnosti najväčším propagátorom návratu konopných stavieb vo steve je Steve Allin so svojou International Hemp Building Association.

V princípe existujú dva smery vo využití konope ako stavebného materiálu:
– pazderie + pojvo na báze zmesy vápna a cemetnu
– pazderie + pojivo na báze oxidu horečnatého (MgO)

Oba smery vedú ku stavbe, ktorá je vo svojej podstate:
– negatívna v bilancii CO2
– energreticky úsporná, takmer pasívna
– s vynikajúcimi termoizolačnými a tepelno-akumulačnými vlastnosťami
– odolná voči vlhkosti
– nehorľavá
– odolná voči plesniam, hmyzu a hlodavcom
– zvukovo izolačná
– odolná voči zemetrasneiam, hurikánom, tornádam a záplavám