Sú to skoro štyri roky čo na Slobodnom vysielači odznela „Výzva slobodných občanov Slovenska“. Zopár ľudí si ju pozrelo na YouTube a mnohí s ňou súhlasili, ale mnohí jej vyčítali, že nehovorí, ako ďalej. Úprimne povedané, nebolo nám vtedy jasné, ako z tohto marazmu von. Situácia sa ale zmenila a po viacerých rozhovoroch s ľuďmi, ktorým záleží na tom, ako a kde žijú sa cesta zrazu objavila. Je to cesta nenásilná, ale ak sa do nej zapojí dostatočný počet ľudí, bude určite fungovať.
Odpovedzte si na otázku: Som spokojný so životom, ktorý žijem? Naivná otázka. Je len zlomok tých, ktorí by na takto položenú otázku odpovedali kladne. Väčšinou nadávame, kritizujeme a – trpíme. Koho je to chyba, že náš vzácny a relatívne krátky život na tejto krásnej zemi len prežívame, kým na náš úkor sa malej skupinke mimoriadne darí? Väčšinou čakáme na voľby a dúfame, že sa niečo zmení. Mnohí už ale prišli na to, že sa nezmení nič. Nič sa nezmení, pokiaľ sa nezmení systém v ktorom žijeme. Mnohým nám to trvalo veľmi dlho, kým sme pochopili, že sa s nami hrá hra, ktorej pravidlá si stanovuje úzka skupina ľudí a tieto pravidlá sú stanovené presne tak, aby táto úzka skupina ľudí beztrestne parazitovala na väčšine národa. Ak ešte niekto očakáva, že príde garnitúra čestných ľudí, ktorí konečne začnú vládnuť pre ľudí, tak na to je kategorická odpoveď – nepríde! Ak sa aj nájdu čestní ľudia, akonáhle vstúpia do politiky, súčasný systém si ich prispôsobí a sme tam, kde sme boli predtým.
Žiadny princ na bielom koni. Jedine my môžeme niečo zmeniť. Jednoduché? Ako ale zmeníme systém, keď sa to nedá! Naopak, máme skoro istotu, že sa to dá! Keď sa vás niekto dnes opýta, ako si predstavuješ šťastný život, tak mnohí z nás to ani nevedia vyjadriť, nie to ešte mať jasnú predstavu, ako by náš život mohol vyzerať, aby sme boli šťastní. Je vôbec v dnešnej dobe možné žiť šťastný život. My si myslíme, že áno. Vyzývame všetkých vás, ktorí by ste si takýto život chceli vytvoriť, pridajte sa k nám a poďme snívať. Poďme sa hrať hru na šťastný život. Je to hra bez pravidiel s jediným cieľom. Vytvoriť našu predstavu života, ktorý by vyhovoval čo najväčšej skupine obyvateľov našej a možno nie len našej krajiny. Ako by sa vám páčilo žiť kľudne, bez strachu ako vyjdem s peniazmi zajtra, budúci týždeň a vôbec? Ako by sa Vám páčilo žiť bez úverov, bez strachu zo straty zamestnania, bez premúdrených politikov sľubujúcich, že už bude lepšie. Ako by sa vám páčila spoločnosť bez patentov, úvery z bánk bez úrokov, spoločnosť bez problémov z drogami, spoločnosť, ktorá by investovala najmä do mládeže, detí , do posilnenia postavenia rodiny. Ako by sa vám páčilo žiť v čistej prírode, jesť zdravé doma vypestované potraviny, žiť v krajine, ktorá sa o svojich obyvateľov stará, ktorá zabezpečuje ich spokojný a šťastný život. Že je to sen? Je, ale bez sna, cieľa, náš život je len prežívaním.
Nič netrvá večne a zmena príde. Otázka znie: „Necháme sa opäť obabrať?“ Zastihne nás zmena nepripravených, ako sa to stalo v roku 1989, alebo sa na túto zmenu pripravíme a spolu si vytvoríme predstavu o živote, ktorý chceme žiť. O živote v súlade s Matkou Prírodou. O živote, ktorý umožní nám všetkým život žiť, ktorý zabezpečí krásnu budúcnosť pre naše deti, našich potomkov a dôstojnú starobu pre tých, ktorí sa o rozvoj tejto krajiny pričinili a teraz sú už len „na obtiaž“. Učme svoje deti hodnotám, ktoré už v dnešnom svete pomaly zapadli prachom. Učme ich úcte voči Matke Zemi, voči sebe navzájom, učme chlapcov úcte voči dievčatám a všetkých úcte k starším ľuďom. Učme ich ctiť pravdu a odsudzovať lož a neprávosť. Učme ich statočnosti, odvahe a hrdinstvu. Učme naše deti a spolu s nimi sa učme o našich predkoch. Objavujme zakázanú, zabudnutú históriu našich predkov. Uvedomme si, že patríme k hrdému etniku Slovanov a toto nám dá odvahu pozrieť sa na budúcnosť bez obáv.
Verte, alebo neverte, ale postupne nám rozpredávajú našu zem, sú silné tlaky predávať aj našu vodu. No ak si myslíte, že naše elity niečo zastaví pred vidinou zisku, tak snívajte ďalej. Ešte je čas! Ešte vieme veci dostať pod kontrolu. Keď ale prekročíme pomyselný Rubikon, nebude návratu. Naša krajina sa nenápadne stratí a z nás sa na dlhé obdobie stanú otroci západných korporácií. Ktokoľvek vám bude nahovárať niečo iné, tak vás klame. Jediným cieľom bolo a je všetko sprivatizovať a z nás urobiť doslova moderných otrokov. Tí, ktorí veríte, že sme na tento svet prišli pre niečo iné, ako robiť na niekoho, pridajte sa k nám. Poďme snívať, ale najmä tvoriť systém, ktorý bude vyhovovať nám všetkým.
Ak zostaneme len v pozícii tých, ktorí nadávajú na tých, ktorí sa hrajú na vládu, potom nikdy nebude lepšie. Nečakajme na princa na bielom koni, buďme tým princom my sami. Poďme tvoriť pravidlá hry, ktorá vytvorí pre nás a našich potomkov krásny život, ktorý nebude závisieť od pravidiel, ktoré nám bude určovať úzka skupina „vyvolených“. Prestaňme súťažiť, kto viac a kto lepšie, ale začnime spolupracovať ako spolu, ako lepšie, ako spolu šťastnejšie. My všetci si zaslúžime, aby bol život pre nás krásny. Prestaňme hrať hru, ktorej pravidlá určujú už spomínaní „vyvolení“ a ktoré nikdy nezmenia! Boli by hlúpi. Tie ich pravidlá im zabezpečujú spokojný život a na nás kašlú. My sme im dobrí len a len na to, aby táto ich hra mohla fungovať. Bez nás sú ale stratení, my ale bez nich môžeme začať žiť.
Stav našej spoločnosti je ako po vojne. Rozkradli, rozpredali, zničili všetko to, čo naši predkovia desiatky a často aj stovky rokov tvorili. Nevadí! My si vybudujeme nové spoločenstvo. Možno sa nájdu takí, ktorí sa opýtajú, či tu chceme socializmus, či nebodaj komunizmus. Je nám jedno, akú nálepku tomu dajú, my si budeme budovať zriadenie pre nás. Budeme tvoriť náš spoločný sen a postupne si tvoriť pravidlá, ktoré budú zabezpečovať spokojný a dovolíme si povedať šťastný život pre všetkých. Stanovíme si také pravidlá, ktoré zaistia, aby nedošlo k stavu, ktorý zažívame teraz. Obnovíme hodnoty našich predkov, aby sa česť, pokora, úcta, mravnosť, vzájomná spolupatričnosť, prajnosť, morálka vrátili tam, kde patria – do našich vzťahov. Nie súťaž, ale spolupráca. Obnovíme naše vzťahy, obnovíme rodinné vzťahy a následne aj národné hodnoty. Veď ak prídeme o tieto hodnoty, o pôdu a vodu, tak prestaneme existovať a klesneme na úroveň obyčajných zvierat, ktoré za kus žrádla, mobilný telefón a televízor sú ochotní otročiť a preživoriť svoj život v strachu. Svet sa rúti zlým smerom. Mnohí si to uvedomujeme, ale väčšina z nás iba rozoberá negatíva, ktoré na nás páchajú naši „vládni predstavitelia“. Prestaňme hrať ich hru. Jej pravidlá ovplyvniť nevieme. Ako sa hovorí, šťastie praje pripraveným. Ak premrháme tento čas len na konštatovanie, ako je zle, tak nás prípadná zmena opäť nájde nepripravených a buďte si istí, že naše „elity“ sú pripravení na každú zmenu.
Využime čas, ktorý máme na to, aby sme definovali, ako chceme žiť. Môžeme zistiť, ktoré problémy vieme a ktoré nevieme vyriešiť. Sporné veci nebudeme otvárať a buď ich vyrieši čas, alebo ako neriešiteľné musia ostať mimo systém, aby nenarúšali našu snahu o zjednotenie. Každý z nás bude musieť prispieť nejakými kompromismi. Vždy, keď sa budeme rozhodovať za niečo, alebo proti niečomu, musíme mať na pamäti súčasný stav a našu snahu ho zmeniť. Ako ale začať. Na úvod navrhujeme vytvoriť radu starších. Nebudú volení, len „samozvaní“. Mali by to byť ľudia v duchu slovanských zvyklostí: s prirodzenou autoritou, pevnou rodinou, ľudia, ktorí už niečo vytvorili a sú známi svojimi morálnymi kvalitami. Táto rada starších by prijímala zásadné stanoviská k formovaniu nášho nového života a stanovovala by „pravidlá“ hry. Členstvo v rade starších by bolo čestným postavením, neplatené a každý člen by mohol byť postupne nahradený. Rada starších by prijímala rozhodnutia jednomyseľne. Toto by zaisťovalo, že by prijaté rozhodnutia boli pevné a nemuseli by sa neustále meniť.
Neustále si klaďme otázky. Nie, čo nechceme, ale naopak, čo chceme, ako si predstavujeme ideálne zriadenie. Začnime pripravovať nový systém správy štátu – nie vládnutia. Ako sa hovorí šťastie praje pripraveným a odvážnym. Nájdime v sebe odvahu na takúto zásadnú zmenu a pripravme sa na okamih, kedy bude reálne začať tento nový systém zavádzať do života. Ako si to predstavujeme? Rešpektujeme fakt, že to, čo tu existuje a tvári sa ako legálny štát, nemôžeme a nechceme zvrhnúť násilím. Sme za pokojnú zmenu zdola. Počas vytvárania systému sa vyprofilujú osobnosti, ktoré budú schopné a pripravené, keď nastane naša chvíľa všetko to, čo si pripravíme zaviesť do života. Pravdepodobne sa nevyhneme nutnosti z nášho Národného hnutia vytvoriť na prechodnú dobu politickú stranu, aby sme naplnili literu zákona. Ak nás bude dostatočne veľa, odstránime tento zahnívajúci korporátny fašistický štát a začneme zavádzať to, čo si budeme odo dneška pripravovať. Nechceme urobiť tie isté chyby, ktorých sme sa dopustili po roku 1989. To, čo je dobré a funguje nech zostane, ale to, čo škodí nám všetkým musíme zmeniť. Preorieme našu spoločnosť od podlahy tak, aby sme nastolili zriadenie, ktoré sa bude na prvom mieste starať o členov tohto zriadenia a nie hŕstku vyvolených. Začnime si predstavovať, ako by sme chceli žiť. A všetko pekne na papier. Každá myšlienka, každý nápad, ktorý urobí naše životy krajšími sa počíta. A takto podobne, ako Ján Baťa keď v rokoch 1935 a 1938 vydal knihu „Budujme štát pre 40 mil.ľudí“, aj my spolu vytvoríme svoj sen-cieľ, za ktorým pôjdeme. Nebudeme nikoho prosiť, aby náš sen zrealizoval. My si ho uskutočníme sami. Máme na to a je nás neskutočne veľa.
Prestaňme byť negatívni a začnime tvoriť. Precíťme, ako sa cítili naši otcovia a dedovia, keď budovali štát po druhej svetovej vojne. Mimochodom, tri roky po vojne v roku 1948 boli schopní poskytovať prvé mladomanželské pôžičky na pomoc rozvoja mladých rodín. Obnovme nadšenie našich otcov a dedov, ktorí budovali v povojnových obdobiach našu krajinu. Pripravme sa na toto obdobie, ktoré nebude jednoduché, ale my Slováci/Slovieni to zvládneme. Kto, ak nie my a kedy, ak nie teraz!
20. februára 2018 at 19:46
I já jsem měl sen a sním jej snad každý den, vidím jak jsou nám neustále připomínány staré bratro-křivdy, přesně ty neblahé události minulosti, které byly mezi bratrskými národy vyvolávány kýmsi třetím, jež měl na nich enormní zájem. A je poukazováno – podívejte nezapomínejte, neodpouštějte, to oni jsou ti zlý a říkají si bratři, slované… Ale tak to to nelze donekonečna přijímat! Mynulost byla, jaká byla, poučme se z ní, a neopakujme stále stejné chyby dokola! Vidím jak se vše v brzku změní.
Tento svět je stvořen pro blaho všech ras, všech národů a všech barev. Vše a každý má své místo. A to je přirozené. Stejně jako v lidském těle každý orgán má svou nezastupitelnou činost. Vidím, že lidé se začínají probouzet z „reality“ do Snu. Žel, bylo nutné k tomuto probuzení nechat dospět věci až tam, kde jsou dnes. Nepřirozené stěhování ras, náboženství a národů. Lidstvo, se nechalo natolik „zcivilizovat“ – zotročit, natolik přeprogramovat své vnímání, že zcela uvolnilo ruce parazitům a nechalo je tvořit svůj plán na výrobu stále většího množství otroků.
A nejde jen o otroky jako levné pracovní síly, ale hlavně o otroky duchovní. Strach, nenávist, zloba, smilstvo, nepřirozené chování pohlaví…, to vše vytváří negativní energii nutnou pro přežití parazitů. A mnozí ve své zaslepenosti si myslí že slouží dobru, vzájemnému porozumění, a možnosti sebeurčení jednotlivců či menšin. Ach jak se mílí! Nevidí jakou a komu dělají službu. Jen podněcují další a další rozbroje, rozkoly, hádky a jen posilují své otrokáře.
Je čas k odvrácení se od dekadence, čas k návratu k přirozenosti. Každý má tu moc se zamyslet sám nad sebou a zjistit co je normální, přirozené. Máme stále ještě „selský rozum“, který je ochoten nám radit, jen velká většina lidstva mu není ochotna naslouchat.
Co vidím ve svém snu – Rozklad politické EU, zůstanou pouze některé státy zakládající, možná se přidají i některé severské, pravděpoodobně z EU vznikne jeden stát tzv. Novoevropa, kde bude zastoupeno obyvatelstvo mýšenců novoevropanů. Je možné že se ale i Německo rozloží, odloučí se Bavorsko a Prusko. Dojde k nutnému rozdrobení střední Evropy, vzniknou samostatné malé nestátní útvary, na území Čech, Moravy, Slezka, Slovenska, Polska. Ty budou zcela samostatně hopodařit a obchodovat volně s veškerými sousedy. Bude převažovat agrární výroba (maximální snaha o soběstačnost v potravinové oblasti), a malá průmyslová výroba pro vlastní potřebu bez drancování přírody a částečně obchod. Přechod k decentralizovánému řízení obcí, snaha o maximální soběstačnost i malých celků. Postupný návrat ke kopnému právu, ale to bude jen přechodnou správou společenství, cílem bude vědomé soužití jednostlivců a skupin bez nutnosti řízení někým shora.
K tomuto slovanskému základnímu útvaru (dŕžavy) se pravděpodobně přidají i další etnika neslovanského původu (Maďaři, Bulhaři, Chorvati, Rumuni…) a budou napodobovat společenské soužití u nás. Vznikne silná obchodní vazba na střed a východ. Na území dnešní Ukrajiny bude též následovat stejný postupný rozklad na nestátní útvary s decentralizováným řízením dŕžav a občin dle starých slovanských tradic.
A sen pokračuje – Tato zem, lidské společenství, není jen jakýsi systém, organizace, ale je to živá bytost, organismus. Každý člověk, každý národ, každé etnikum zde má své místo, své poslání k tomu, aby celý organismus byl zdravý a funkční. Ale ve chvíli, kdy lidé narušili zákony a začali se chovat soběstředně, začíná celý organismus chřadnout a onemocněl. Vysílá varovné signály, stále silnější a silnější. Pokud nedochází k nápravě, dojde k samonápravným samouzdravujícím událostem, které ne pro všechny mohou být přijatelné. A v této situaci se nacházíme myslím právě nyní. Je na každém jednotlivci, na jeho vědomí, na jeho rozhodnutí, zda náprava nastane skokově a bolestivě, nebo přirozeně a relativně pozvolna. Narodí se nová společnost, jež už nebude jen systémem, ale tou živou bytostí, kde jednotlivé vnitřní organismy budou spolupracovat na velkém celku. To se však podaří pouze změnou vědomí lidstva, odprostěním se od naočkovaných dogmat a postavením se na vlastní duchovní „nohy“! … Sněme a budujme tak naši budoucnost.
27. septembra 2019 at 13:06
Snívať samozrejme môžme. Náš problém je, že len ťažko dosiahneme väčšinu v priestore, v ktorom by sme chceli uskutočňovať naše sny. V opačnom prípade to nevyzerá byť “demokratické”. Takže sme niekde pred určením veľkosti priestoru, v ktorom sme schopní oživiť naše predstavy. Odhadujem, že v tomto stave je ten priestor ohraničený stenami obydlia každého z nás. Duchovne sa síce pohybujeme v oveľa väčšom prostredí, ale čo sú mravce bez mraveniska alebo včely bez klátu? Potrebujeme mravenisko, spoločné mravenisko, kde budeme mať ako väčšina rovnaké mravy.
Vyškriabem sa na skalu a kričím o dušu: utiahnem si opasok, ale preč z EÚ a… nič len ozvena a pritom sa všade pohybujú samé “mravce”. Vyzerá, že sú spokojní a čo je horšie, spokojné je aj potomstvo. Potrebujeme vymyslieť niečo, čím ovplyvníme maličkých. Aj maličkých, ktorí bývajú u susedov.
Princíp pokroku je zvyšovanie pohodlia, vo všeobecnosti. Dokážeme vysvetliť maličkým, že je to cesta do záhuby? Že pôžitok nestojí len na piatich zmysloch, ale že je to blaženosť nášho vnútorného prostredia?
Z vlastnej skúsenosti viem, že oživenie takéhoto sna znamená odtrhnúť sa od spoločnosti a vytvoriť si osobnú občinu. A tak sa mi zdá, čím viac “jednoduchých občín” ( občina jednej bytosti), tým horšie.
( Jednoduchá občina asi nie je dobrý názov. :-))
Zhrnutie: snívajúci sa musia dať dohromady a nájsť spôsob ako ovplyvniť maličkých. Ale to nepíšem nič nové a myslím, že to už takto niekde aj funguje.
Všetkým v Dŕžave držím palce.