Tajomstvo zmeny nespočíva v boji s tým čo bolo, ale v budovaní toho čo bude. (Sokrates)

Kategória Realita a riešenia

Voda čo ma drží…

Nepatrí sa nosiť drevo do hory/lesa. Výrok múdri hovorí ku hlupákom.

Toto príslovie napasované na vodu hovorí k betonárskym hlupákom (ale i ku nám všetkým) a mohlo by znieť asi takto: Nepatrí sa vylievať vodu do kanalizácie/potoka.

Prečo? Zbavovať sa vody ako záťaže, púšťať ju z diaľnic, ciest, betónových parkovísk, striech budov, striech našich domov do kanalizácie, potoka, rieky, mora bez úžitku je absurdné. Sedliacky rozum to neberie. A k tomu tento poklad z nebies hanlivo nazvať “Odpadová voda”. Fuj!

Vlhkou vlahou má dýchať i letná krajina zohriata cez 30°C, vlahou majú dýchať polia, lesy, mestské parky, sídliská… Vysušené rúbaniská si iba máličko zrána poplačú rosou, no na poriadny potok sĺz nemajú. Iba niekedy prívalový búrkový dáždisko vybehne z hory, teda vlastne z toho rúbaniska, do dediny a vyruší zaslúžilých drevorúbačov pri pive a nezmyselných bláboloch telky. Ale oni za nič nemôžu! Vytopený súterén má na zodpovednosti „Globálne otepľovanie.“ Oni nie, my nie, kdeže, sme takí maličký!“ hlúpučký, to tí tam hore!

Zastaneme pred hypermarketom, nakúpime somarín až koše praskajú a opustíme betónové parkovisko. Tak ako tá voda čo ho opustí priamo do mora, tak ako ten smrádok z auta nášho výfuku. A nič sa nedeje. Záujem o hypermarkety je veľký, postavíme ďalší, najlepšie na zelenej lúke, úrodnom poli a opäť s obrovským betónovým parkoviskom. Polí máme dosť a žrádla tiež! Džgáme sa pred telkou otravinami z druhej strany Zemegule, nadávame že je hic a nezaprší a nezaprší. Ani v päte nás neškrabne, že k tomu prispievame i my, napr. obronákupmi v hypermarketoch. Peniazmi, ktoré niekomu dáme za tovar, službu vyjadrujeme úctu k jeho umu, šikovnosti. Naši poľnohospodári sú horší ako tie nadnárodné korporácie, produkujú snáď zlé potraviny? Veď ich oni i ich deti jedia! Nadnárodné korporácie v Južnej Amerike, Ázii, po celom svete ničia životné prostredie, miestnych ľudí zotročujú za smiešnych pár dolárov a nám servírujú na stoly mnohokrát geneticky modifikované svinstvo, akože potraviny. Aha, zlá úvaha. Oni nám to neservírujú na stôl. To my sami! Oni sú hlúpy? Nie. Z tejto úvahy o hlúposti vychádzame ako hlupáci my.

Späť k vode. Voda nemá z oblakov cez betón a kanalizáciu odtiecť bez úžitku do mora. Má sa vypariť v krajine zo zavlažovaných polí, stebiel trávy, obilia, listov zeleniny a stromov. A potom, cestou nebeskou ako oblak sa má presunúť k susedom a napršať im. Tí majú povinnosť použiť ju podobne a poslať ju ďalej, aby ovlažili našich ďalších susedov. Také jednoduché. Na prvý pohľad. Lenže prekonať sám seba, svoju pohodlnosť, lenivosť je zložité na prvý i ďalší pohľad.

Úžasný slovenský básnik Milan Rúfus o vode napísal:

Tvoja slza - Milan Rúfus Keď je voda sama, je to kvapka rosy. Aby mohla odísť o slniečko prosí. Keď je voda doma, spolu je to more. Nechce sa jej nikam, dolu ani hore. Keď je kvapka v mori dážď sa zhora skĺza. Keď je more v kvapke to je tvoja slza. Jano Svetlan Majerčík ju zhudobnil takto pekne: https://www.youtube.com/watch?v=dv5N9s2NXj8

Občiansky reset, tézy zmeny

Krátkodobá úroveň programu

Občiansky reset, tézy zmeny

Veľa problémov, zla sa nahromadilo v spoločnosti. Ich riešením revolúciou, zmenou vlády, poslancov za iných, odstránením starých, zlých, náhradou za staronových, nových, doteraz neskorumpovaných bez zmeny podmienok nie je skutočná zmena. Je to iba cyklické opakovanie chýb.

Program : Východisko z prebiehajúceho úpadku

Predslov 

My, občania Slovenska, majúc úctu k duchovnému dedičstvu našich dávnych predkov, k ich skúsenostiam a z nich získanej múdrosti, zanechanej nám, ich potomkom a dedičom Slovenska, v podobe ľudových porekadiel, prísloví, povestí a rozprávok, jasne rozlišujúci DOBRO a ZLO, riadiac sa zdravým sedliackym rozumom a SVEDOMÍM, uzhodli sme sa na predloženom PROGRAME.

« Staršie články Novšie články »

© 2021 Dŕžava Slovensko — Powered by WordPress

Theme by Anders NorenHore ↑